„Do Kumránu pôjdeme…“ To sú slová z našej táborovej hymny. Áno, vybrali sme sa do Kumránu. No cesta nebola ľahká. I keď sme nekráčali púšťou – zdolávali sme orientačný beh so šatkou na očiach, piekli „nepečené“ koláče, prešli sme hasičským výcvikom, zdolávali zrúcaniny Zborovského hradu… Vyvrcholením každého dňa bol zápis do oddielového zvitku. Mali sme sa výborne.
raňajky do postele – to je super 
…tak takto je to náročné 
ruky sú len ruky 
a toto je výsledok ich šikovnosti 
ktorú farbu si mám vybrať 
strihať papier, to je hračka 
…ale upiecť nepečené? 
ako dobre, že nehorí 
na ramenách ťarcha tábora, na hlave ešte ťažšia prilba 
pomôž si ako vieš 
preliezť bez dotyku? No… 
tak toto je bez komentára 
ktorý je ten správny? 
konečne z kopca 
a konečne oddych 
poďme na nich 
kumránsky poklad 
tak si ho rozdajme 
my sme z jednej školy 
bolo nám dobre 
naše záznamy