Činnosť

Činnosť

ČO JE STRETKO?

Cieľ

Hravou a zaujímavou formou budovať v deťoch základné morálne hodnoty, dôležité prvky charakteru, cit pre spoluprácu a vzájomnú pomoc, priateľstvo, úctu k starším, etické a estetické cítenie, a mravný rozmer.

Obsah

kolacikyTéma, ktorá sa rozvíja v rôznych formách podľa veku a chápania detí. V jej pozadí kulminuje istá hodnota – prvok charakteru – ako zodpovednosť, láska, úcta, rešpektovanie iných a podobne. Deti si hravými spôsobmi osvojujú hodnoty, ktoré majú tvoriť ich osobnosť a podporuje sa ich vnútorný individuálny rast.

Výhoda

vyletDeti obľubujú nielen stretká, ale aj svojich animátorov, ktorí sú ich staršími kamarátmi.

Naše združenie uplatňuje vo svojej práci výchovný systém sv. Petra Fouriera.

Kto to bol?

  • fourierPriekopník pedagogiky v 16. storočí v Lotrinsku, ktorý výchovu dieťaťa považoval za cestu spásy a odporúčal s ňou začať čo najskôr.
  • Dôvod videl v budúcnosti chlapcov a dievčat, ktorí sa stanú matkami a otcami rodín a príklad, čo dajú svojim deťom sa hlboko zakorení v ich duši a môže v nich zostať po celý život.
  • Upozorňoval na postoj vychovávateľa voči dieťaťu a zdôrazňoval úctu k nemu napriek jeho možnostiam a obmedzeniam.
  • Postoj úcty k človeku bol základným kameňom jeho výchovy. Jeho výchovný systém detailne rozoberal tieto požiadavky, lebo sa vedel vcítiť do detského sveta.
  • Varoval vychovávateľov pred hnevom, netrpezlivosťou, opovrhovaním a posmechom voči deťom. Radil trpezlivosť, miernosť, láskavosť a ospravedlňovanie chýb detí.
  • Fourier mal cit pre všetko, čo sa týkalo človeka. Odtiaľ plynie pochopenie pre dieťa, ktoré má byť a skutočne je človekom v plnom zmysle slova. Preto je nutné ponechať dieťaťu plnú slobodu v rozvoji jeho osobnosti a len sa snažiť nenápadne, trpezlivo a bez hnevu usmerňovať jeho snahy.
  • Od vychovávateliek žiadal vysokú duchovnú úroveň, lebo deti sú veľmi citlivé na to, čo počujú, aj čo vidia. Ak sa nezhodujú slová tých, ktorí vychovávajú s ich správaním, tak sa ani nesnažia ich napodobňovať.
  • Sám Fourier ako 17 ročný študent na univerzite v Pont-a-Mousson vo Francúzsku bol poverený úlohou vychovávateľa. Jeden z jeho zverencov – Clément, ktorý bol neskôr starostom mesta Luneville hovorí:

„… dávali sme pozor na každé jeho slovo, na každý pohľad a na všetko jeho počínanie. Hlavne sme s najväčšou pozornosťou sledovali jeho napomínanie, či v ňom nie je ukrytá zloba alebo nenávisť. Pozorovali sme, ako sa chová v jedálni a v spoločnosti, ako sa oblieka. Snažili sme sa všemožne nájsť na ňom chybu alebo nedokonalosť, ktorou by sme mohli ospravedlniť svoje vlastné poklesky.“

„Dieťa pozoruje, či je vychovávateľ ochotný a schopný urobiť to, čo od neho vyžaduje. Vycíti svojím zvláštnym zmyslom, že vonkajšie jednanie nie je v súlade s vnútorným presvedčením.“ (Sv. Peter Fourier)

  • Láska – to bol ďalší základný kameň Fourierovej výchovy. Láska sa prejavuje v ochotnej službe deťom a mládeži. „Najprv musíme dieťa milovať, aby k nám mohlo prísť s dôverou vo svojich bolestiach a radostiach,“ hovoril Fourier. „Svet predsa potrebuje ľudí, ktorí sú tu pre druhých. A my musíme žiť pre deti, zvlášť pre tie, ktoré vychovávame, aby rástli v láske a dobrote.“

Fourier pochopil, že vôľu dieťaťa je možné formovať a rozum zušľachťovať, ale srdce si vyžaduje veľkú lásku. Preto aj dnes vo výchovnom prostredí má vládnuť atmosféra lásky, spokojnosti a radostnosti. Treba deti skôr povzbudzovať, radiť im, než trestať. Dôraz kládol aj na morálnu výchovu detí. Dieťaťu predkladá ideál Boha ako najvyššieho Dobra.

Získať jednu dušu pre Boha, je viac ako stvoriť svet.

Všetkým osožiť, nikomu neškodiť.
(Sv. Peter Fourier)

FOURIEROVOU SPOLUPRACOVNÍČKOU BOLA BLAHOSLAVENÁ ALEXIA LE CLERC, UČITEĽKA A VYCHOVÁVATEĽKA.

  • alexiaChcela konať čo najviac dobra a túto snahu pociťovali deti, ktoré vychovávala.
  • Za hlavnú úlohu vychovávateľa považovala naučiť deti žiť. To znamená zaistiť víťazstvo dobra, odmietnuť priemernosť, aby sme mohli nastúpiť cestu dokonalosti.
  • Pre Alexiu je výchova prípravou na večnosť a spásu. Stať sa skutočným človekom je dôležitejšie než vniknúť do vedy a filozofie. Žiadala od detí konanie dobrých skutkov, modlitbu, aby od malička vedeli, že existujú aj duchovné záujmy, na ktorých závisí ich šťastie.
  • Alexia bola dcérou veľkého mlčania. Výchova, zdanlivo závislá na reči, závisí predovšetkým na príklade, na prítomnosti Boha v duši. Dieťa musí byť formované predovšetkým rozvinutím vnútorného života. Nejde o to, urobiť detskú dušu vonkajšou a povrchnou. Taká vlastne je. Skôr sa treba snažiť priniesť ju k hlbokému životu, uviesť ju do prítomnosti Boha mlčaním, ktoré je hlavným činiteľom pravej výchovy. Dobrý vychovávateľ pôsobí najúčinnejšie v tichu.
  • Vie zamerať svojich žiakov na vnútro a vedie ich k spojeniu s Bohom prítomným v ich dušiach. Potom ustúpi pred tajomstvom spojenia duše s Bohom, ktoré je každému osobné. Chcieť sa dieťaťu vnucovať a utvárať ho podľa seba, dávať jeho panenskej pôde svoj charakter, bolo by profanáciou, zneuctením. „Je dôležité nepredimenzovať dieťa mnohým hovorením a slovami. Ono potrebuje vzor, málokedy slovo. Naučme sa teda mlčať a počúvať detskú dušu“, hovorí Alexia.
  • Alexia priťahovala deti svojou pokorou a dobrotou. Veľkosť duše zaručuje len pokora, preto je to základná dispozícia pre toho, kto chce vychovávať. Pokorný človek prijme upozornenie i radu, dáva do popredia dieťa a jeho výchovu a zabúda na seba a svoju námahu.