Svedectvo Katka

Svedectvo Katka

Kto alebo čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie stať sa dobrovoľníčkou?
Vlastne ani neviem, čo presne. Bolo to už dávno. Jednoducho som sa zoznámila so zopár skvelými ľuďmi a tí ma pozvali na niekoľko akcií pre deti a v tej chvíli som sa stala jednou z nich. Vždy ma bavilo byť tu pre iných, moji noví priatelia mi akurát ponúkli príležitosť. 🙂
V akej oblasti pracuješ ako dobrovoľníčka? Čomu sa venuješ?
Viedla som detské stretká – hrali sme sa, rozprávali, kreslili, vyrábali všemožné výrobky (hračky, pohľadnice, darčeky pre najbližších…). Dnes sa venujem viac mládeži, vediem birmovanecké formačné stretká a slúžim ako animátorka skupinky na formačnom seminári Nanovo s Bohom a na Pútiach radosti vo Vysokej nad Uhom.
Ako dlho si dobrovoľníčkou?
Dobrovoľníčim v podstate od malička. Moja mamka učí zrakovo postihnuté deti a od malička ma viedla k pomoci zrakovo postihnutým spolužiakom i starším. No animátorskej službe sa venujem asi od 15-tich.
Ako si sa dostala k týmto aktivitám? S čím si začala, príp. aká bola tvoja cesta až do súčasnosti?
Šlo to postupne s vekom. Kým som mala blízko k najmenším, venovala som sa hlavne detičkám. No čím som staršia, tým ma viac ťahajú skupinky, v ktorých sa dostávame až do špiku tém. Začína to mládežou vo veku 16-17 rokov, ktorým môžem ponúknuť to, čo som ja získala v „birmovaneckej skupinke.“ Pre mňa to bol čas spoznávania Boha v mojom prvom spoločenstve. Pred pár rokmi som bola účastníčkou na spomínanom formačnom seminári Nanovo s Bohom a odvtedy ma to stále viac ťahá do služby. Pustila som sa do štúdia na animátorskej škole a zároveň svoje vedomosti a praktické skúsenosti využívam pre animátorskú službu na rôznych akciách.
Aké boli Tvoje očakávania v súvislosti s vybranou dobrovoľníckou aktivitou/prácou? Ako sa naplnili?
Do každej služby vstupujem s otvoreným srdcom pre tých, s ktorými sa mám stretnúť. Snažím sa byť Božím nástrojom a nemať vysoké očakávania, lebo Božie plány môžu byť úplne iné ako tie moje :). Ale určite sa vždy teším na radosť zo spoločne tráveného času, z nových vzťahov, z toho, že sa pri každej službe, ktorú konám, vždy ja sama niečomu podučím. Stále ide aj o moju formáciu.
Aké si mala pocity na začiatku? Bolo aj niečo, čoho si sa obávala? Ak áno, podarilo sa to eliminovať, odstrániť?
Ale jasné! Najmä zo začiatku bolo pre mňa ťažké byť „šašom“. Byť bábkou v rukách niekoho iného, počúvať Boží hlas a vnímať, čo je práve dôležité, čo je Božím plánom. A ťažké je to doteraz. Častokrát sa stane, že sa dostanem do situácie, kedy zistím, že Boh ma chcel použiť úplne inak, ako som sa ja rozhodla. Že som jednoducho nepočúvala svojho manažéra, ale robila si veci po svojom a oni zrovna nedopadli najlepšie. Obávala som sa toho, ako sa na mňa budú ľudia pozerať a čo si o mne budú myslieť, ako budú prijímať moju službu. Niekedy som sa tiež obávala toho, či pri toľkom „dobrovoľničení“ budem aj ja z toho všetkého mať úžitok alebo či si pri tých aktivitách nájdem čas aj na seba a svoje povinnosti. A viete čo? Boh asi môj čas rozmnožil 🙂
Čo je tvojou motiváciou, čo ťa inšpiruje ako dobrovoľníčku?
Vzťahy, ktoré pretrvávajú dodnes. Vzťahy s ľuďmi, s ktorými som sa zoznámila práve pri svojej službe. Niekedy sú to vzťahy krátkodobejšie, veď Boh má s nami všetkými rôzne plány, ale vždy sa teším na radosť z toho, že sa niečo v živote ľudí, s ktorými sa stretávam, mení. Teším sa na vďačnosť na detských tvárach, keď im venujete čas… Vďačnosť mladých ľudí, ktorí si uvedomujú, že aj moja služba, moje slová, môj úsmev, prispel k tomu, ako sa v ten deň cítia… Som šťastná, keď oni sú šťastní…
Čo si sa naučila, získala a naopak možno aj stratila tým, že si sa rozhodla svoj voľný čas vyplniť dobrovoľníckymi aktivitami?
Určite som získala nových priateľov, mnohé skúsenosti, ktoré mi pomôžu v osobnom, ale aj pracovnom živote. Naučila som sa komunikovať s ľuďmi, počúvať ich. Stále viac sa učím nebyť sebecká. Aj keď sa mi občas zdá, že za ten čas som si mohla aspoň trochu privyrobiť na živobytie, venovať čas domácnosti, nestrácať energiu pre tých, ktorí si to niekedy nevážia. No Boh si každú našu službu dokáže použiť tak, aby sme sa (možno až časom) dozvedeli jej zmysel pre nás samých.
Pokús sa napísať jednu zručnosť alebo schopnosť, ktorá sa počas Tvojej dobrovoľníckej práce/ aktivít rozvinula najviac?
Iste je to komunikácia. Keď som na začiatku písala, že som sa zoznámila so zopár ľuďmi, bolo to naozaj zopár. V tom čase som mala dve-tri „najlepšie kamarátky“ a nič viac mi nechýbalo. No účasťou na rôznych akciách a neskôr, keď som sa na tých istých miestach zapojila aj do dobrovoľníckej služby, musela som sa naučiť s ľuďmi otvorene a úprimne komunikovať. A spomeniem ešte jednu. Pri toľkých aktivitách, do ktorých sa zapájam, som sa musela naučiť zadeliť si čas. Dnes mi to ešte síce nejde na 100%, ale určite som úspešnejšia:)
Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí váhajú, či má zmysel byť dobrovoľníkom?
Nasleduj svoje srdce a nedaj sa odradiť niečím, čo si myslíš, že nedokážeš. Boh to dokáže! Lebo Bohu nič nie je nemožné! Lebo Ty a Boh ste väčšina a nemôže Vás zastaviť žiaden strach, samota, zranenie, ani žiaden človek! Buďte Boží! … a to môžete práve skrze službu… 🙂
Katka, stredisko Košice